nedeľa, 11. septembra 2016

Moravský okruh

Po dlhšej dobe sa črtá ustálenejšie počasie na viac ako tri dni, čoho treba využiť k návšteve moravských susedov. Pobalenie vecí a stanovenie trasy je dielom okamihu- termín je daný vhodným počasím- od piatku do pondelka (29.8-1.9). Pre istotu volám kamarátovi, či sa zúčastní- súhlasí.
Piatkové ráno je teplé- stretávame sa v lokálke do Trenčína. Odtiaľ už zapájame do putovania naše telá a pomalu si zvykáme na naložené bicykle a monotónne "bušenie" do pedálov. Za Nemšovou už je všetko "v norme" a pravideľné tempo narušuje iba členitý terén.
Prvá zastávka na oddych je Brumov, ďaľšia tradične Horní Lideč a poľudňajšia v Bystřičke- na každej doplníme kalórie Tatrankou, misli tyčinkou či BeBe keksíkom podľa chuti a tekutiny jednou orosenou desinkou.
V Bystřičke testujeme novú trasu mimo hl.cesty, ktorá nás "vyklopí" na hlavnú až vo Val.Mezu- osvedčila sa, je mimo rušnej premávky, vedie súbežne s hl. ťahom a je tu pokoj. Cesta nám ubieha, vietor je iba mierny, teplota znesiteľná a v Jakubčovicích je v podvečer posledná "občerstvovačka". Odpočatí a posilnení trielime po rovinke- za Klokočůvkem po ľavotočivej zákrute začína nebadané stúpanie k Vítkovu. Je po šiestej a vpravo za potôčikom 50m od cesty sa núka na noc opustená žel.zastávka s prístreškom proti príp. dažďu- neváhame a ideme na obhliadku. Keď odstavíme biky, objaví sa znenazdajky pán- pýta sa, čo nás priviedlo. Po oznamu, že tu chceme stráviť noc, sa dozvedáme, že budovu vlastnia ochranári a prenajímajú ju na pobyt záujemcom- s jedným práve hovoríme, ďaľší dorazia behom večera. Nemá nič proti a aby nás nerušili- odomyká nám čakáreň, kde sa môžme(ak chceme) na noc uložiť(nemusíme stavať stany). Ukazuje nám pumpu a kadibudku- keď sa "udomácníme", pozýva na "lahváča". Ubytko prvotriedne, spokojnosť veliká- ďakujeme a "nájomnú zmluvu" pečatíme jednou Plzňou. Po chvíli je tu prvé auto- prišli kamaráti z L.Mikuláša (teda krajani) a vlakom o deviatej ďaľší traja- zvyšok dorazí vlakom o desiatej.
Potom ide vlak až o štvrtej- inak je pokoj.
Noc je teplá, nebo jasné a plné hviezd- ráno však ide para od úst(je necelých 10°C). Vstávame po piatej, nasleduje "pumpová" hygiena, raňajky, pobalenie, úklid a o siedmej odchod- obyvatelia ešte spia. Vítkov je tu "cobydup", doplňujeme potraviny a pokračujeme smer Kružberk. Na odbočke tabuľa informuje o oprave hrádze a cesty- budeme sa musieť terigať po obchádzke. Vyberáme si z mapy cestu po ľavej strane jazera, následnej priehrady Dlouhé Stráně. Cesta dává zabrať- klesá a stúpa od 8 do 14% a nemá konca. Nasledujúce 5km-ové klesanie je sťa odmena- stojíme vo Valšove. Sedem km do Bruntálu už je v pohode. Na cintoríne dám do poriadku pomník na hrobe rodičov a ideme sa okúpať a "ubytovať" k priehrade Slezká Harta za Mezinou. Na mieste je šesť stanov rybárov, kopa kúpajúcich sa a tak si vyberáme miesto u lesíka- k vode je to 50m- postavíme stany a ideme si zaplávať. K večeru ostávajú iba rybári a my- ostatní odišli. Varím polievku a po jedle sa ukladám spať.
Ráno som hore o piatej- kamarát má polnoc- idem na WC, hygiena a pomalu balím. Stan je mokrý od rosy ako po daždi- bude musieť vyschnúť večer. O pol hodiny mám vnútrajšok sbalený- Peter vylieza a uteká na WC. Ja pomaly ukladám veci do brašien, skladám mokrý stan a potom raňajkujem banán. Po dohovore sa rozhodujeme prejsť vlakom z Bruntálu do Olomouca a odtiaľ na Přerov, Vsetín a Trenčín. Vlak odchádza z Bruntálu o 7.43hod- mali bysme byť na stanici o pol v pohode, keď vyrazíme do siedmej. Plán však narušuje Peter- nevie nájsť gumicuk na pripevnenie spacáku k nosiču. Núkam mu svôj náhradný(však večer ho nájde), ale zmätkuje a tvrdohlavo vybaluje pobalené veci, tak odchádzam-však ma dohoní. Nakoniec ma dobehol po chvíli- nenašiel. Na stanici sme v predstihu, nastupujeme a už cesta do Olomouca ubieha. Pred deviatou opúšťame Olomouc. Za mestom nás prekvapuje zákaz vjazdu cyklistov na výpadovku- musíme po bočných cestách. Ešteže nás netlačí čas a počasie- prechádzame cez Přerov, v Mošteniciach sa osviežime minerálkou a pokračujeme smer Otrokovice. Bohužiaľ sme voľakde zle odbočili a ideme smerom na Holešov, Fryšták a Zlín- čo už, naspäť nepôjdeme. Zo Zlína 6km stúpame (8-10%), nasleduje padák do Bohuslavic a "odpočinková občerstvovačka" Šarovy. Pretože se blíží siedma, začíname hľadať miesto na noc. Na mape je po dvoch km rybník- to by mohlo byť ono. Cesta klesá, rybník nikde a sú tu Březolupy. Na mape je značka kempu- ozaj je tu a tak  po formalitách staváme stany na lúčke pod stromom, zatiaľ čo robíme hygienu,stany usychajú. Ideme do nedaľekého šenku niečo "zahryznúť" a dať si na záver dňa pivko. O desiatej už spokojne odfukujeme.
Ráno je teplo- teda žiadna rosa, stany suché. Do posledného dňa vyrážame pred ôsmou a v prvej dedine na križovatke skúmame ukazateľ, "hovoriaci" o odbočke na Uh.Brod. Nemuseli by sme sa motať v U.Hradišti, je to o pár km kratšie a mimo hlavnú- odbáčame vľavo a to nevieme aká "skratka"to je! Po pohodovej rovinke sa cesta za Častkovom začína kruto dvíhať- ťažké prevody sú v permanenci celých 5km, nasleduje párkilometrový zošup a aby sme nevyšli zo cviku, pred Uh.Brodom cez 3km "opakovania". Do mesta sa spúšťame opatrne po hrboch a dierach- pred námestím to vylepšuje kilometrová dlažba. V meste u Kauflandu Peter tradične musí "doplniť zásoby" a pretože viem ako mu to trvá, pokračujem smerom Mikulčin vrch- však ma dohoní: Nepríjemné nekryté a dlhé stúpanie za mestom mám za sebou- chvíľu oddychujem a už je tu. Musel riadne uháňať- stál som sotva 15min. Pred nami posledný 3km- ový nepríjemný stupák je krytý stromami, tak sa dá v pohode. Hore v reštike "pitná" prestávka a už to "odsýpa"- klesáme až k Trenčínu. Pred mestom sa zrazu zotmelo a počuť zvláštny zvuk- práve prechádzame okolo čakárne busu, keď mi to dôjde. Stíhame zastaviť a ukryť sa, keď husté obrovské kvapky bubnujú na strechu- mali sme šťastie, na nekrytom miesta by z nás boli vodníci v okamihu. Po polhodinke už iba husto a drobno prší- pod pláštenkami ideme na vlak. stanicu. Tam máme opäť šťastie- vlak odchádza o 7min. Rýchlo kúpiť lístky a dostať sa na 2.nástupisko (schody dole/hore s ťakými bicykľami), nastúpiť a vlak odchádza.
Výstup v Ostraticiach a 7km do Partizánskeho je už brnkačka- vydarený výlet je za nami!

nedeľa, 10. júla 2016

Balkán 3- 2016

Pokračujem v spoznávaní zaujímavostí a obyvateľov tohto kúta- tentoraz to bude Bosna a Chorvatsko. Trasa je vybratá a veci pobalené, vyrážam na cestu v nedeľu 19.6.- pre úsporu času a síl vlakom po desiatej hodine. Cesta ubehla a po pol jednej opúšťam N.Zámky- do piatej dorazím do Zem. Olče a končím v opustenom hradlárskom domčeku za dedinou.
Ráno využívam chladu v skorých hodinách a oblačnej oblohy k presunu do maďarských rovin- po výmene peňazí cesta ubieha a ani sa nenazdám, je šesť hodín a prvá horúca noc. Nasleduje jasné ráno a slnečný deň, jazda po cyklocestách kolem záp. strany Balatonu a v podvečer som v cukrászcárde Bohônye. Prisadá si miestny a pozýva na noc k sebe do neďalekého domca- to sa neodmieta!
Po pokojnej noci a rozlúčení sú tu hranice do Chorvatska a po tretej stúpam k Lončarici, k chate známeho z predchádzajúcej cesty. Srdečné privítanie a pozvanie na noc je preňho samozrejmosťou- chata je dostavaná a má tu aj ženu.
Vodopády Jajce
Prejazd 90km-vého úseku Chorvatska, horúca noc v opustenom moteli pred hranicou Bosny a už som tam. Nezbytné formality, výmena za KM(konvertib.marky), pár dediniek, prejazd Banjou Lukou a je tu známy kaňon rieky Vrbas- proti prúdu sa dostávam do šiestej pred Jajce. Prvú noc v moteli využívam na dobitie batérií, pranie a holenie- druhý deň som ako nový. Prezretie mesta, pevnosti, vodopádov, mlynkov a Plivsko jazera zaberie pár hodin- ale nikam sa neponáhľam, mám predsa dovolenku. Končím tradične po šiestej v prístrešku neďaleko cesty- ochráni ma pred rosou a prípadným dažďom.
Pevnosť Jajce
Darí sa mi vyraziť po šiestej- než začnú horúčavy, mám 60km za sebou, čaká ma tiahle stúpanie a 5km-vé klesanie k Buško jazeru. Blížim sa k motelu u jazera a chuťové poháriky dráždi vôňa pečenej jahňaciny- nič sa nedá robiť, je čas neskorého obeda a skorej večere a tak zastavujem. Dávam si "porciu jagnjatiny s oblohou" a to nevtuším, čo to obnáša. Po chvíli to už viem- je to pol kila jahňacieho, 200gr zem. hranoliek, 200gr mieš. zelenin. šalátu plus chlieb- to všetko za 10€. Mám čo robiť pol hodiny, aby som to "spratal" a zapil pivkom. Pretože sa nevládzem ani pohnúť, pýtam sa na možnosť ubytovania- je priam oproti takisto za 10€(mám smolu, že pri ubytovaní v moteli či hoteli musím platiť za pokoj a nie za osobu- tu však je privát).
Ubytko využijem- ako vždy- na skultúrnenie sa a pranie. Večer sa idem prejsť a na chvíľu posedieť- potom šup spať!
Vod. mlynky Jajce
Od tohto okamihu sa už približujem k domovu- aj keď to ešte nejaký čas potrvá. O šiestej už smerujem okolo jazera na Livno a Bos. Grahovo. Po jednej však cestu prerušuje na dve hodinky silná a stále sa krútiacia búrka- do večera ešte spravím pár desiatok km a pretože je zamračené, nocujem opäť v stane pod strechou stavby.
Dnešný deň bude náročný- po ránu za silného protivietra kilometrové 8%-né stúpanie, nasleduje prvý priesmyk(z 500 na 980m/6km), oddychová 2%-ná  rovinka 8km a po nej nekonečné 12km-ové stúpanie na druhý priesmyk Oštrelj(z 300m na
Oštrelj 1040m n.m.
1040m), stále za neprestávajúceho protivetra.Do večera prejdem "iba" 56km a mám toho dosť.Keby nebola vôkol zaujímavá a pekná krajina a možnosť zastávok v bistre na oddych a občerstvenie, tak by veľa možností k radosti nebolo. Noc v moteli za 10€ bola zasúžená- budúca bude už v pred Plitvicami v Chorvatsku.
Po raňajkách(v cene ubytovania)- teda po siedmej- sa približujem k prechodu..Za ním sa cesta pomaly dvíha- treba prekonať pohorie Plješevica a to obnáša "pokojné" 8%-né 15km-ové stúpanie za "príjemných" 32°C v tieni(ale kde ho nájsť?). Cez tieto "prekážky" dojednávam po piatej nocľah v súkromí(Jezerce) pred Plitvicami- po okúpaní večeriam v neďalekej reštike jahňací guláš+ šopský šalát a nezbytný 12%-ný chmelový ionťák. Potom sa vraciam a po siedmej spokojne zaspávam.
Plitvické jazerá
Pobalenie a odchod je dielom okamihu- v hoteli mením bosnianské marky na kuny, parkujem bicykeľ a vydávam sa na prehliadku jazier. Prezerám si mapu areálu a schádzam iba k prvému jazeru s vodopádmi- areál je obrovský, dôkladná prehliadka je na niekoľko celodenných výletov a tak ju musím oželieť. Stanovať je v parku zakázané, kemp je obsadený a dochádzať z miesta ubytovania by bolo neúnosné- navyše pre problémy s chrbticou po úraze nevládzem chodiť bez odpočinku vo vodorovnej polohe dlhšie ako hodinu a tak po  prehliadke odchádzam.
Vodopády na Korane-Slunj
Parádny zjazd po pár km končí a pri prejazdu cez Slunj pozriem vodopády na rieke Korana v Raztoke. Večer ma víta opustený rozostavaný motel v mestečku Gvozd- tu som jediný spokojný a neplatiaci obyvateľ vo vlastnom stane. Nocľah v stane v moteli nemôže mať každý!
Predposledná noc je v stane v dedinke Mostari, posledná po kopcoch s 10-14%-nými stúpaniami je v moteli mestečka Ludbreg- zrovna tu prebieha folklórny festival- čo je zážitok, v moteli svatba(čo už zážitok nieje)- teda spanie nič moc pri neutuchajúcej hlučnej zábave. Vynahradzuje to nasledujúca noc v pokojnom moteli pred Kesthely po prechode hraníc do Maďarska- tu dospávam zameškané a ráno o šiestej odchádzam svieži ako rybička. Slovensko akoby ma priťahovalo, počasie je príhodné(nepáli slnko ani nefúka vietor)- pred siedmou sedím u oroseného domáceho moku v Zem.Olči. Posledný deň nasleduje premiestnenie do N.Zámkov a vlakom do Partizánskeho- tu sa tohtoročná cesta končí. Po 17-tich dňoch tachometer ukazuje 1576km a v peňaženka je ľahšia o 300€.

sobota, 14. mája 2016

Spojení příjemného s užitečným...

Po částečně pracovním a upršeném víkendu nabídla předpověď počasí dva dny celkem solidního počasí. Ty jsem využil na cestu do Velké nad Veličkou a okolí- jednak jsem tam měl objednané nové sedlo a pak se také nabídla navštívit a zjistit "stav" blízké rodiny.
U Vrboviec
V pondělí ráno uháním za jasného nebe a celkem obstojné teploty na lokálku z Rybian do Trenčína, odkud pokračuju do Nového mesta n.Váh. a dál do Vrbovců- hraniční stanice. Využívám tak bezplatné cestování pro důchodce a šetřím čas i síly....
Před polednem vystupuji z lokáky, nasedám na kolo a konečně se dostávají ke slovu dosud zahálející nohy. Za příjemného počasí celkem tepla dorážím do Louky, kde se zastavuji v místním obchodíku na občerstvení.
Pak následuje 5km do vedlejšího Lipova a přestávka na jedno orosené v hospůdce naproti domu sestřenice. Po půlhodince tam odstrojuji kolo a věci nechávám "v úschově"- mám tu nocleh.
Zvonička v Louce
Vracím se do Velké k máminmu bratrovi zjistit stav- loni se necítil nejlíp- jsou doma a chvíli se zdržuju "na pár slov". Stav se zlepšil- zas je "ve starých kolejích", což u něj znamená kopu řečí, dobrou náladu a optimismus(čemuž se těší i jeho polovička). Na zpáteční cestě ještě zastávka u otcova bratra- je taktéž v celkem obstojné kondici přes svůj věk(přes 80) a plný optimismu.
Po návratu do Lipova se"zkulturním", něco zakousnu a s manželem sestřenice debatujeme s občasným "mrknutím" na stav hokeje a "koštovkou" tekutého ovoce. Po deváté se odebírám na lože.
Ráno mne probouzí- jako doma- nesmělý zpěv kosů- následuje hygiena, rozcvička a ještě chvilka "lenošení".
Veľká Javorina
Strání
Po šesté definitívně vstávám a jdu přehodit sdlo- aspoň vyzkouším na delší cestě, jak bude vyhovovat. V osm hodin se po snídani loučím azačínám ukrajovat první kilometry k domovu. U Blatničky vjíždím na hlavní cestu a přes "houpavou" cestu je první zastávka ve Slavkově. Ve stoupání na Honí kopec(6km/8%) se v půli vznáší nad silnicí sloup kouře a vyfrézovaná vozovka napovídá, že jde o pokládku nového koberce. Sotva sjedu pár set metrů, stojí pár aut u semaforu- začíná zde krom stoupání také jednosměrný provoz. Protože na kole bych stejně vzdálenost "na zelenou" nestihl a v protisměru
Beckov
nikoho neohrozím, pouštím se do boje proti sílícímu protivětru. Při rychlosti 6-8km/hod se pomalu sunu k místu děje a protože právě v tomto
okamžiu je volný protisměr a blíží se kolona vozidel, sesedám a "po vlastních" příkopou míjím pracovní linku strojů pokládajících nový koberec. Za zhutňujícími válci nasedám a po novém povrchu pokračuju až na vrchol. Bohužel, ani v klesání vítr nepolevuje a tak musím šlapat i z kopce až do N.Mesta n. Váhom. Přestávka v Beckově na doplnění kalorií v pevném i tekutém stavu a odpočinek od větru na pár chvil. Protože na hlavní cestu Trenčín-Bánovce přijíždím v čase hustého provozu, pokračuju přes Turnú do Trenčína na vlak do Ryban, odkud už není takový provoz. Po třetí hodině jsem doma- sedlo je OK, i když zadek si nový tvar musí "načíst" než se přizpůsobí.- přibyla další stovka km a začalo poprchávat.......

utorok, 3. mája 2016

Prvomájový víkend

Predpoveď počasia na tento víkend nebola práve dobrá (sobota popoľudni zamračené nedeľa dážď) tak som sa rozhodol pozrieť, čo robia zubre v obore u Topoľčianok.
V sobotu ráno pred ôsmou som na ceste- pred Sliačami stretávam partiu cyklistov na horákoch- po chvíli odbočujú do hory smer horáreň. Vystúpam ponad Skýcov a potom cesta klesá až pred Topoľčianky k odbočke a chatu Stanovisko a obore. Tu opúšťam rušnú premávkua ponáram sa do tieňa stromov a za spevu vtáčikov cesta ubieha údolím potoka Topoľnice. Bývalé domy lesníkov sú teraz obývané chatármi. Práve u malej osady- na križovatke ku obore sa vynára z hory partija cyklistov, ktorí odbočili do hory pred Sliačami- asi poznajú cestu cez horu. Pretože práve oddychujem, predbiehajú ma a po chvíli mizia za zákrutou smerom k obore- máme stejný cieľ.
O desať minút som na mieste- je tu okrem už zmiňovaných cyklistov aj množstvo ďaľších a aj rodiny s deťmi- pekné počasie treba využiť! Stádo zubrov poliháva znudene a netečne pri ohrade, ktorá je z bezpečnostných dôvodov oddelená meter vzdialenou páskou. Novopostavená vyhliadka umožňuje pozrieť a aj odfotiť si zvieratá bez nebezpečia zranenia.Spravím pár záberov a klesám po úzkej asfaltke smerom na Lovce, Žikavu a Topoľčianky. S prekvapením zaznamenávam svieže lístie orechov, ktoré je u nás spálené mrazom- tu asi mráz nebol, čo potvrdzuje aj rašiacia réva vinohradu v Topoľčiankách.
Tu si dávam prestávku- a spolu s cyklistami cykloklubu Nová Baňa a ďaľšími dopĺňam kalórie oblátkou a bylinkovým domácim čajom. Pretože začína pofukovať a cyklisti prichádzajúci z Hrušova sú zablatení až po uši- upúšťam od zámeru pozrieť sa na Hrušov cez štále a vraciam sa po silnici. Po necelej hodinke som na Skýcove a potom už fičím dolu kopcom až na Sliače a doma zosadám o tretej po 79-tich km za pekného počasia.




Nedeľu využívam na krátke "vyjazdenie", pretože je zamračené, chladnejšie a fúka vietor. Vyberám si trasu cez Brodzany na Ondrej chatu a Hlboké do Kolačna- odtiaľ cez Uherce a Pacov do Hornej Vsi a cez Osľany domov. Za Brodzanmi vystúpam horou ku Ondrej chate a ďaľej na osadu Hlboké. Odtiaľ cez Kolačno a okolo priehrady v Uherciach po lesnej ceste na Pacov a Hornú Ves. Z Hornej Vsi klesanie k Oslanom, cez M.Uherce a Šimonovany som po 30-tich km doma......
Studnička pod chatou Ondrej

Kríž v májovej úprave

pondelok, 25. apríla 2016

Čachtice a Podolie

Tento víkend mal byť- pokiaľ ide o počasie- dosť neistý, ale dážď mal byť až popoľudni a hlavne v nedeľu. Nebol som ešte v múzeu miniatúr (Podolie u Čachtíc) a tak som stanovil ciele na tento "výlet":
1/ Podolie- miniatúry hradov ap.
2/ prezkúmať cestu cez Váh na starú cestu Piešťany-Beckov
3/ navštíviť novopostavenú predajňu MTBiker v Hrádku
4/ všetko absolvovaťbez dažďa
Okrem posledného bodu (ktorý som nemohol ovplyvniť) to vyzeralo reálne. Na netu som našiel prechod cez Váh i kanál (http://www.gpsies.com/mapUser.do?username=janlaik ), stiahol si GPX track do Garmina a ráno o 6.30hod /10°C a neba "bez modrej" vyrazil. Pre úsporu času pri neistom počasí som zvolil do N.Mesta nad V. cestu vlakom. Pred desiatou už pozerám spolu s dvojicou Čechov modely slov. hradov, kaštieľov a veží.

 Je zaujímavé vidieť, ako niektoré hrady (z ktorých sa do dnešnej doby zachovalo iba pár múrov, kameňov či náznakov) vyzerali v čase svojej slávy a bežnej prevádzky. Niektoré sa opravujú a doznali  veľkej zmeny oproti stavu spred niekoľkých rokov, ako Čachtice, Beckov, Hrušov, Oponice. Iné pravdepodobne zaniknú trvalo a dozvieme sa o nich iba z literatury- napr. Čierny hrad, patriaci do systému strážnych radov. Je zarastený bujnou vegetáciou a bukovou horou- ostalo z neho iba pár  kameňov, jeden metrový múrik a náznak hradieb. Niektoré sú ceľkom zachovalé aj v dnešnej dobe- asi záleží na dobe a spôsobu zániku či kto v ňom "bačoval".
Po prehliadke potvrdzujem u personálu existenciu mosta a lávky cez Váh za H.Stredou- dostáva sa mi upozornenia, že cesta je neprehľadná a treba ju poznať(čo mi nevadí, pôjdem podľa Garmina a GPS.
Za H. Stredou prechádzam cez most a ozaj je to tak- nemať GPS, budem blúdiť. Takto pokračujem v pohode, po chvíli krúženia v podraste po úzkej pešine (od bicykľov) stojím pod schodami lávky- vynášam bicykeľ(plošina pre tlačenie na schodisku chýba- prechod po neudržiavanej drevenej lávke, zavesenej nad hladinou na lanách asi o pár rokov zmizne) a na druhej strane to isté dolu. Je škoda, že tento prechod pre peších a cyklistov nik neudržiava- najbližší je v N.Meste nad V. a v Piešťanoch, čo je 20-40km navyše- a tento asi dlho bez majiteľa neprežije.....
Popod diaľnicu a po kilometri som na hlavnej z Piešťan na Beckov a je tu Hrádok. Pár sto metrov vľavo je nová predajňa MTBiker s občerstvením, otváracou dobou aj v So a Ne do 17hod, širokým sortimentom pre cyklistov a hlavne s predajom cez internet. Prezerám široký sortiment prilieb a vďaka ochotnému personálu skúšam jednotlivé systémy výrobcov a veľkosť. Pretože budem potrebovať obnovu, najlepšie "sedí" systém UVEX a veľ. 56-60 (umožní nosiť čelenku/čiapku), má výmenné výstelky a rozumnú cenu.
Po exkurzii začína vonku kvapkať- nezdržujem sa a "upalujem" domov. Za Trenčínom začína fúkať protivietor, kvapká semtam a po vystúpaní na Radar to začína "ubehať", pred pol treťou som v Partizánskom- 108km/18,6km-ový priemer je celkom slušné.
GPS: http://www.gpsies.com/map.do;jsessionid=25C7BF4A2D18C52563E20E6220EA8420.fe3?fileId=unqtvhjvyiqsoywg


utorok, 19. apríla 2016

Cez Machnáč a Homôlku

      Po niekoľkých krátkych okružných jazdách v okolí (Hlboké 17km, Jankov Vršok 43km, Kuľháň 65km, Nitr.Rudno 93km)sa konečne "umúdrilo" počasie a môžem vyraziť v letnom na prvý okruh dlhší ako 100km,
cez Machnáč do Trenč. Teplic, Omšenia, Homôlku a Nitr. Rudno domov.
Pod Machnáčom
      V nedeľu 17.4. som po ôsmej na ceste. Je jasno, 14°C a bezvetrie. Prvá tradičná zastávka na tejto trase je pri božích mukách popod Machnáčom- fitka a pár glgov bylinkového čaju s medom osvieži a dodá sily. O 30minút zosadám na pešej zóne v kúpeľoch u kostolíka- práve začína omša. Posedím na lavečke a potom prejdem k predajni s kúpeľnými oblátkami- jedna krabička domov a da kúsky na "koštovku", stále sú dobré!
Pešo obzriem nový "most slávy"- imitáciu mosta na chodníku v parku, za ním nasadám na bicykeľ a smerujem na Omšenie a Dol. Porubu.
"Zaľúbenci" a most pred budovou(vľavo)
                   Slnko pekne pripaluje, začína trochu pofukovať a ozývať sa zadok- neprehodil som sedlo a na toto nieje patričná časť tela zvyknutá. Prechádzam cez Omšenie a cesta sa začína dvíhať. V diaľke vidno braľo Vápeča, naľavo cengajú pasúce sa ovce, napravo erdžia kone- idylka venkova. Silnica nieje veľmi frekventovaná, zatiaľ som stretol tri autá, dva páry bicyklistov a otca so synom a sekerou, idúcich do hory na drevo. Hlasné výkriky "góóóó!" signalizujú, že sa blížim ku dedinskému futbalovému "štadiónu" D.Poruba. Práve prebieha zápas dedinskej ligy a umiestenie ihriska i "tribún" je netradičné.Jediné rovné miesto medzi silnicou a potokom zaberá presne šírka ihriska- diváci sledujú zápas zo silnice a krytých "tribún" vo svahu nad ňou. To však v žiadnom prípade neuberá na návštevnosti- toľko divákov pokope nevidno ani na ligovom zápase!
Štadión Dol. Poruba
Za štadionom nasleduje niekoľkokilometrová dedina a vyššie stúpanie signalizuje blízkosť odbočky na tur. chodník/skratku na Homôlku. Prvá časť ide kamenistým úvozom, nasleduje stúpanie po lúke, krátka rovinka a prudko stúpajúca lesná cesta- celkom 2,5km pešo. Zvládam to za pol hodinky a presne päť minút po dvanástej sedím u chladného Birellu a doplňujem kalórie oblátkami Mila.
Drevenná špirála
 Na vrchu Homôlka objavujem kríž- nikdy som si ho nevšimol, ale je tam dlhšie a vidno ho iba teraz- za vegetácie je skrytý za olistenými konármi stromov. Chvíľu si oddýchnem a teším sa na dlhý zjazd až na križovatku s odbočkou na Zliechov. Za prvou zákrutou je po radosti- v silnom protivetre mám čo robiť s udržaním sa na biku a po chvíli už treba aj šliapať. Tak to pokračuje- okrem pár miest- až domov. Cesta, ktorá trvá za bežných podmienok necelé dve oddychové hodinky sa pretiahla o pol hodiny- a to pri riadnej makačke...Ale som doma po 107km-och a odniesol si to iba zadok...
Homôlka a homôlka...


utorok, 1. septembra 2015

Regeneračná jazda

Sviatok som využil na regeneráciu organizmu krátkou jazdou po okolí. V Bošanoch treba pozrieť opravený kaštieľ, ktorého záchrana prišla v hodine dvanástej- ostala z neho ruina v strede obce a teraz bude reprezentovať.
kaštieľ v Bošanoch
Pokračujem na nedaľekú osadu Sádok- tu je na kopci románsky kostolík. Pod ním parkuje sedem automobilov- hubárska sezóna je v plnom prúde. Kostolík je takisto opravený, ale bohužiaľ je otvorený iba počas omše, čo nieje teraz. Odfotím si jeho vnútrajšok iba na pútači a polnou cestou pokračujem k ďaľšej zaujímavosti- vápennej peci  a salaši na Cibajkách.
Sádok    

vnútri kostola
Vápenná pec je vzácna a zachovalá pamiatka na okolí- k nej patrila aj úzkorozchodná železnička. Táto slúžila na dopravu vápna, dreva a cukrovej repy do Bošian. Bohužiaľ- nedočká sa obnovy ako kaštieľ v Bošanoch- chátra, rozpadá sa a pomaly mizne v bujnej vegetácii, čo je obrovská škoda. Stojí popri zachovalej silničke kúsok od obce Klátová N.Ves a isto by pritiahla turistov, ktorí navštevujú blízky salaš(kúpa ovčích výrobkov). Okolo salaša je niekoľko desiatok storočných dubov, pastviny a hubársky raj.
mapa okolia

história vápenky
Slnko začína pripaľovať- je poľudne- a tak smerujem cez Turčianky domov. Necelých 40km je na obnovu síl dosť a spoznanie zaujímavostí pekný bonus.
Trasa: http://www.gpsies.com/map.do?fileId=wdzoacjccgssetat

pondelok, 31. augusta 2015

Naplno využitý víkend

Pôvodne som chcel ísť na tri dni na Moravu, ale piatok padol a na dva dni sa neoplatilo ťahať výbavu ako na týždeň. Pretože pôvodná predpoveď hlásila zhoršenie počasia od pondelka- čo sa každým ďaľším dňom posúvalo- ostalo na "jednodňovkách".
Lednické braľo s hradom
    V sobotu som navštívil hrad Lednica. Vlakom som sa dopravil do Púchova aj s bikom a odtiaľ už ma čakala cesta "po vlastných" domov. V Lednici som bol na pravé poludne- zrúcanina sa renovuje, čistí a opravuje. Prehliadka zabrala hodinku, ďaľšiu oddych, občerstvenie a debata o minulosti aj budúcnosti hradu, foto a malé video.
Spiatočná cesta na hlavnú viedla cez Kvašov do Horoviec- odtiaľto cez Nemšovú a Skalku do Trenčína a domov. Pri teplote 35°C v tieni bolo na silnici k 50-ke, ale jazdou sa "robil" vánok, ktorý aspoň trochu osviežil- iba pri prestávke na oddych som sa ocitol v okamihu "vo vlastnej šťave".
   
Vstup do hradu Lednica
Na nedeľu som si naplánoval "oddychovku"- cez Hradište, Nitr.Rudno a zliechovský "krpál" do Čičmian, odtiaľ cez Fačkov a Nitr.Pravno domov. Ráno pred desiatou som odbočil na križovatke nie na Val.Belú, ale na Zliechov a začal nebadane stúpať. Po polhodinke sa cesta dvíha a na rad prichádza najľahší prevod a 500m viac ako 18%-ného "krpála" na vrchol, kde je odbočka na Čičmany. Oddychujem a pretože sa dvíha protivietor a do Čičmian sú to ďaľšie 3km 9%-ného stúpania- z toho je 500m otvorených- rozmýšľam o návrate....potom sa ale vzopriem a boj začína. Po polhodinke úsilia je tu vrchol, nasleduje 4km-ový padák a vchádzam do rázovitej dedinky s malovanými dreveničkami.
Čičmany-drevenice a zjazdovka
Všade kopa turistov, autobusov i automobilov- premávka ako na Václaváku- počasie turistike žičí a Čičmany z toho žijú..Hodinka odpočinku, doplnenie kalorií v podobe banánu a prohrešok  jedného oroseného- odchádzam, čaká ma náročný výstup na Fačkovské sedlo po 7km-ovom klesaní. Na križovatke prichádza prekvapenie v podobe odfrézovaného koberca takmer do poloviny stúpania. Dali sme sa na boj, treba vydržať- nastupujú ľahšie prevody, na posledný kilometer už ten najľahší a je tu parkovisko na sedle s partou motorkárov. Po chvíľi klesám k prameni Nitry- tu chcem doplniť vodu. Bohužiaľ výtoková rúra má suchoty a tak naberám trochu z malej tôňky vedľa. Potom už je to klesanie až do Prievidze. V Nedožeroch zastávka a návšteva kamaráta a po piatej som doma pod sprchou. Na tachometri aj v nohách pribudlo 225km- v nedeľu v náročných kopcoch.
Trasa so: http://www.gpsies.com/map.do?fileId=tbthulreubmldpfx
Trasa ne: http://www.gpsies.com/map.do?fileId=grcskedmrkaatrwg
video    : https://drive.google.com/folderview?id=0ByvDbm0ycu3KajlmdWtwNm1VMkU&usp=sharing
 

piatok, 31. júla 2015

(ne)vydarená dovolenka 2015

Cesta rumunským Banátem
    V pondelok 13.7.2015 začína putovanie do rumunského Banátu- vynímočne vo dvojici. S Petrom sa stretávam u vlaku, ktorý nám skráti a usnadní cestu aspoň do N. Zámkov. Po dvanástej nasadáme pred rozkopanou stanicou v N.Zámkoch na biky a vyrážame smer Komárno- za celkom príjemnej teploty meníme po pár hodinách eurá za forinty a po chvíli je mesto za nami. Pred večerom stíhame dôjsť za Kisber a po pár km sa nedaľeko cesty núka strecha pre nocľah v otvorenom opustenom záhr. domčeku. Pretože komáre sú v Maďarsku ako doma, staviame stany aj pod strechou- práve pre pokojný spánok. Hygiena a večera sú dielom okamihu, konečne sme vo vodorovnej polohe a prvý deň máme za sebou.
    Ráno sme na ceste pred siedmou a začína pripalovať. Pred seba je škoda pozerať- vidno rovnú silnicu bez jedinej zákruty na kilometer dopredu, všetky dediny a stromy s tieňom sú 3-5km bokom.
Mór, Székesfehérvár,Seregélyes a Dunafôldvár sú priamo na ceste- využívame ich prítomnosťna krátky oddych a doplnenie tekutín. Most cez Dunaj, Solt a je tu opustená otvorená novostavba- ďaľšie miesto pod strechou po úmornom a horúcom dni (50°Cna slnku-36°C v tieni). Noc je teplá, ale únava a 130km robí svoje- zaspávame.
Zaujímavý kostol
    Pred siedmou už krútime pedálmi a km rýchlo naskakujú- pred poľudním je 70-ka za nami a opäť jasno a horúco. Pokiaľ ideme, robíme si vetrík, ale po zastavení sme v okamihu mokrí (aspoň Peter, mne stíha pot odvádzať Moira triko, ktoré pre osvieženie cestou namáčam pod kohútikom). Akaszto, Kiskôrôs, Soltvadkert, Kiskunhalas- to sú miesta na trase a naše zastávky. Pretože sa blíži večer, pozeráme po vhodnom mieste- čaká nás v dedinke Zsana opustená stavba. Po "utáborení" zjisťujem nepríjemnú vec- chýba peňaženka s dokladmi, ostala mi iba kópia OP. Našťastie hotovosť mám inde, tak ani neviem, odkedy nieje na mieste. Cesta po rumunskom Banáte, na ktorú sme sa po prejdení nekonečných rovin velmi tešili, nebude.
    Druhý deň teda pokračujeme cez Szeged a Makó na Tótkomlós- tu nocujeme po 111km v novostavbe a ani jednému nieje do smiechu. Cez noc sa však "dáme dokopy" a berieme to ako súsenosť pre budúcnosť- mať u seba iba dennú hotovosť a kópie dokladov, ostatné nech je uložené v bezpečí.....Dohovárame sa na ceste späť po inej trase- smer Salgótarján, Fiľakovo a pozdĺž hraníc cez Šahy do Štúrova a cez Nitru domov.

    Nasledujúca cesta ku hraniciam je za páliaceho slnka a horúčavy-na  noc končíme u cintorína  nedaľeko silnice pred Rákoczifalva. Pretože je jasno a horúco, nepredpokladáme zmenu a zaspávame s otvorenými stanmi a sušiacimi sa vecmi na kríkoch. Po druhej hodine ráno ma však prebudia hromy-blesky, rýchlo upratať do stanu, prikryť bike a zapnúť stan- sotva tak urobím, spúšťa sa lejak. U Petra je pokoj, tak to asi stihol predo mnou. Zaspávam a ráno je pokoj- Peter je už hore, spal tak tuho, že nič nestihol a v stane má jazierko. Žmýka spacák a vylieva vodu zo stanu-kým pobalíme a vyrazíme, je po siedmej.
    Solnok, Jászberény a Hatvan sme v podvečer pred Lorinci-tu končíme u miestneho cintorína, kde je tekúca voda, pekný plácik a dokonca latríny. Noc je pokojná, ale horúca- zajtra už budeme na Slovensku.
Po horúcom dni a prvých kopcoch prechádzame hranice a sme doma- to "oslavujeme" čapovanou desinkou v Šiatorskej Bukovinke. Míjame Fiľakovo s hradom, týčiacim sa nad mestom a v podvečer nás víta prístrešok u cintorína vo Fiľ. Kováčoch. V noci je búrka a lejak- sme radi, že na nás neprší.
    Pokračujeme cez  dedinské poklidné cesty do Slov. Ďarmot- tu vbehneme za hranicu a Peter utráca forinty za drobnosti. Po návrate na Slovensko sledujeme hranicu a končíme v Kosihoch n.Ipľom po dobrej pizze na miestnom futbal. stadione.
Ostrihomská bazilika
    Horúčavy pokračujú, ale tu už máme tieň a aj horu, kde je trochu chladnejšie.Cez Šahy, Ipeľ. Sokolec a Salku nás na poľudne víta Štúrovo- po krátkom oddychu a doplnení tekutín sa Peter vydáva na obhliadku Ostrihoma a jeho katedrály, ja pomaly pokračujem smerom na Dvory nad Žitavou. Stretávame sa tam v tieni miestneho bistra a sondujeme možnosť nocovania. Dostávame odkaz na miestny štadion- je iba 500m vzdialený a správca nám navrhuje noc v izbe za 10€ pre oboch- berieme. Po okúpaní a ubytovaní si dávame pizzu a pivko v miestnom bistre priam na stadióne a spokojní zaspávame- noc je horúca a teplota neklesá ani k ránu pod 25°C.
    Posledných 100km zvládame v pohode do šiestej a "smolná"dovolenka až tak nevydarená nebola. Nevideli sme čo sme si naplánovali, ale aj tak sme za 10 dní prešli 1020km. Horúcich, nezáživných, bez kopcov a zaujímavostí, ale "cyklistických" a to sa ráta!
 

nedeľa, 12. októbra 2014

Vynovený hrad Čachtice

Beckov
   Predpoveď pekného a teplého počasia na sobotu ma "vyhnala" na bicykeľ- vydal som sa pozrieť čachtický hrad, otvorený po úpravách a archeologickom výskume.

   Ráno bolo teplo, bicykeľ a nezbytné veci nachystané- ostáva iba vyraziť na vláčik do Rybian, ktorý ma prepraví cez vražedný úsek cesty za Bánovcami. Prvý nedostatok- chýbajúca priľba- zjisťujem skoro a stojí ma 5minút. Po finiši prichádzam na stanicu a o minútu aj motoráčik. Druhý zjisťujem pri platení- zabudnutý preukaz ZŤP- a platím o 85centov viac. O hodinku vystupujem v Trenč.Turnej a za jasnej oblohy a +17°C sa dostávam konečne do sedla s nádejou, že smola na dnešný deň je vybratá.



Čachtická grófka
   Cesta ubieha, po hodinke a nezbytnom foto Beckova prechádzam Novým Mestom a pochvíľi aj Čachticami. Tu začína 3km-ové stúpanie ku hradu po úzkej asfaltke- v polovici registrujem dvihnutú závoru na novovybudované parkovisko, búdku výbercu parkovného a zákaz vjazdu. Ten platí pre motorové vozidlá- pokračujem. Pred odbočkou ku hradu je akosi živo a počuť džavot detí- prebieha tu na lúke šarkaniáda. Majú príhodná počasie- je pekne, teplo a fúka vietor, teda šarkanom sa lieta! Kúsok šotoliny musím ísť pešo a ku prvej bráne už na biku.

Druhé nádvorie
Višňové z okna hradu
                             Brána je domurovaná, čistinka pred ňou vykukla spod nánosu kamenia, cesta k druhej bráne je vyrovnaná, širšia a na strane svahu ohradená lanom proti pádu. Druhá brána je osadená vrátami, za nimi stánok s letáčikmi a symbolickým vstupným. U hradieb prvého nádvoria je postavená časť hospodárskej budovy- vo vnútri posedenie na oddych, úkryt pred dažďom a návštevná kniha. Na druhom nádvorí sa pracuje aj o sobote. Dvaja pracovníci murujú klenby vstupov, kaplnka je vyčistená až na pôvodné dno a zastrešená. Pomaly sa vynárajú na svetlo sklepenia, konzervujú sa múry a hrad sa dostáva do pôvodnej podoby- je tu ešte kopa roboty.

Prvá brána
  Husté mraky nad hradom zakryli slnko a navodili ponurú atmosféru- ochladilo sa a preto končím prehliadku, spúšťam sa do dediny a upaľujem domov. Za Čachticami už svieti slnko a po odbočení na hlavnú pred Trenčínom začína fúkať vietor- ako inak- oproti. Cesta domov mi trvá takmer o polhodinku viac, ale stíham to pred štvrtou.





...práce na obnove.
Beckov z duhej strany


   Celkom vydarený deň- až na smoľný začiatok- o rok pôjdem pozrieť, ako pokročila robota na renovácii. Hrad si to zaslúži a je známy aj vďaka povesti a filmu o Báthoryčke- dokladá to aj dvojica turistov z Holandska, pár z Anglicka a dve na parkovisko prichádzajúce nemecké autá.