sobota 3. júla 2010

Bulharsko 2010 3.7- 24.7 2010

Bulharsko 3.7.-24.7.2010

Konečne nastal ten vytúžený okamih- deň odjazdu na takmer mesačné putova-
nie po Maďarsku,  Srbsku a Bulharsku. V piatok nakladám seba, bicykeľ a všetko
potrebné na cestu do ranného vlaku,  ktorý všetko dopraví do Komárna. Odtiaľ 
už idem po „svojích". V cieľovej stanici vystupujem po  poľudni   za   36st.  ho-
rúčavy  a  začínam  ukrajovať  prvé kilometre  maďarskej  roviny,  lemovanej  
kukuricou a slnečnicou. Na tretí deň prekračujem srbské hranice, zmena meny a 
rovina sa po  prekročení Dunaja u Smederovo začína nenápadne dvíhať. U kúpe-
ľov Ždrelo(tu je priamo u cesty  volne prístupný bazén s term. vodou) sa cesta 
spolu s riečkou Mlava vnára do hôr- proti jej prúdu,  teda stúpa. Po niekoľkých 
kilometroch sa objavuje vľavo Gornjacka Klisura- stavba v skalnej dutine. Údolie
sa zužuje, aby sa na jednom mieste rošírilo a poskytlo miesto pre kláštor Gor-
njak,  hosp. budovy a stavbu hotelíka priamo u cesty. Náročné stúpanie končí v 
malebnom kúpeľnom  mestečku- tu končím pre dnešok aj ja v malom hotelíku. 
Druhý deň ma čaká dlhé stúpanie cez štyri priesmyky ( 522,920,875 a 860m n.m)
a náročný zjazd do Zaječaru, treba si oddýchnúť. 
       Mestečko   opúšťam   zavčasu. Než začne páliť slnko, mám stúpania za se-
bou a pomalu sa premiestňujem k hraničnému prechodu Vrska Cuka- ten je tak-
isto na vrchole stúpania- a som v  Bulharsku. V Kireevu v miestnom obchodíku 
večeriam a nocľah v opustenej budove družstva je  môj dnešný  „hotel“. Jedno z 
prekrásnych miest Bulharska sa hlási z diaľky – červenkasté skaliská  a  stľpy 
pod televíznym vysielačom na jednom z vrchoľov pohoria Vesec a červené stre-
chy domov  malého mestečka-Beogradčik. Mesto stráži stará rímske pevnosť s 
novšou dostavbou. 
       Na trase je prvý z kláštorov- Čiprovský. Je na odbočke z hl.cesty iba 6km 
vzdialený, ale zatvorený a neobývaný- iba ako lákadlo pre turistov. Dnes mám 
pred sebou najvyšší bod- Petrohanský Preval-1420m n.m. Stúpanie nieje znače-
né-ako všetky v Bulharsku- má ale min 14% a 25km po rozbitej ceste. Na vrcho-
ľe je nádrž, križovatka a zatvorená chata- dolu cesta zasa rozbitá, prudké klesa-
nie 12km a je tu Ginci, dedinka preslávená ovčím jogurtom(a moje noclažisko v 
novostavbe). 
         Po ránu stúpanie na Bučin Prohod, nekonečný obchvat Sofie a som na 
hlavnom ťahu na Grécko,z ktorého odbáčam za Sandanski na Melnik- mesto vína 
a piskovcových pyramíd. Je šikovne skryté a cesta k nemu je ako hojdačka- prud-
ko hore a dole až sa znenazdajky vynorí po  20km-och. Je veľmi malebné a plné 
turistov. Obchodíky i súkromníci núkajú miestne červené víno, med, rôzne zavá-
raniny a- čo je pre mňa dôležité- lacné ubytovanie. 
        Ráno pokračujem na Rožen, malú dedinku s malebným kláštorom, 8km 
vzdialenou. Skratkou schádzam na hl. cestu na Goce Dolčev, cez Popski preslap 
(1120m n.m.) a tu končím v tur. ubytovni  neďaleko centra(philbar@abv.bg, 
tel.0751 6 7474,6 41 77). Druhý deň je hustá hmľa- bude teda  pekne. Po troch 
hodinách stretávam dvojicu polských cykloturistov- máme stejnú cestu, teda 
ideme spolu. Popoľudni sa zamračí a začína hrmieť, napokon aj prší- po hodinke 
prestáva. Dorazíme do Borina- musulmanského mestečka s mešitami a opäť leje
Neďaľeký hotel ponúka jedlo a  prístrešie- neváhame. Nakonec je z toho nocľah 
v malom hotelíku s prepychom tepľej vody a  mešity oproti za 10Lv-ľudovú cenu. Poliaci musia byť druhý deň večer v Plovdive- stretnú sa tam  celá skupina  na hoteli a ráno idú 
spoločne vlakom do Burgasu. Na to, že je mesto 120km vzdialené a nepoznajú 
terén, sa veľmi neponáhľajú. Som na izbe s mužskou polovičkou-ráno sme obaja 
hotoví do siedmej, ženská časť však pokojne vyspáva, tak sa lúčim a vyrážam 
opäť do hmly. Po chvíli prechádzam okolo odbočky na Triglav a váham. Rozhodu-
je však 12km stúpania tam a tá istá  cesta späť, skorá ranná hodina-teda čaka-
nie na otvorenie- pokračujem ďaľej kaňonom popri rieke Kričim, ktorá sa vlieva 
do Vači. Na tej je sústava dvoch priehrad a tretia   je vo výstavbe- staveniskom 
prechádzam po dne a tunelom v hrádzi sa dostávam na druhú stranu. Takisto sa 
buduje  nová cesta o 100m vyššie a za hrádzou sa napája na pôvodnú. Rieka te-
čie úzkym a vysokým  skalnatým kaňonom- hrádza je teda úzka a asi 100m vyso-
ká. Údolie sa rozširuje až u mesta Kričim, tu mením smer na Pazardžik. Mestom 
idem po piatej a v centre sa mi zdá, ako by bicykeľ  „plával“-zastavujem a po 
prehliadke zjisťujem ulomený ľavý úchyt nosiča. Končím v blízkom  hoteli a ráno 
mi  ochotný robotník zajisťuje opravu aj s odvozom. Som rád, že sa to stalo v  
mieste ,kde je možnosť opravy- nečakaný výdaj 45Lv za noc, raňajky a opravu 
je daň za to, že už  bude všetko OK. 
         Dnes ma čaká celkom „rovina“ až do Rakovice a Iskarská roklina. Do piatej
to zvládam a som v kláštore Čerepiš. Tu u igumena v kostolíku zajednávam uby-
tovanie v kláštore za 10Lv a končím. Po ubytovaní, hygiene, praní a večeri si pre-
zerám objekt kláštora, umiestneného pod cestou u rieky  Iskar. Mám ceľkom po-
koj- turisti už sú preč a ja som jediný ubytovaný(okrem domácich mníchov). 
         Nastáva predposledný deň a posledná noc v Bulharsku- verím, že budú prí-
jemné, ako celý pobyt doteraz. Aj tak je-Iskarská roklina je úchvatná, cestou 
stretávam býv. proficyklistu (jazdil  Závod mieru za  NDR-Atanas  Taskow-  
andi2007@abv.bg -, ktorý ma pozve na  „kus reči“ a  pohostenie. Nocľah  mám  
v súkromí  v Tuden, malej  dedinke  za  Godeč(18  km pred  srbskými  hranicami)
Domáci sú milí manželia na dôchodku(zo Sofie  david_antonov@abv.bg), ktorí sú 
tu celé leto. Dostane sa aj na tradičné pohostenie-kebabče, šopský šalát a nez-
bytný kalíštek rakije.  Posledný deň sa so mnou Bulharsko lúči „malým Petroha-
nom“,10km-ovým stúpaním k srbkému prechodu Kalotina. Konečne som tu, me-
ním leva na dináre, zvyšok leva odkladám a pokračujem na  Niš popri rieke Niša-
va. Tá za Dimitovgradom tvorí takisto kaňon až pred Niš. Až pred Beograd ide 
súbežne s diaľnicou stará cesta- je o niečo dlhšia, nie taká rovná, ale prechádza 
cez dediny a tu sa môžem osviežiť a oddýchnúť. Pretože tu už nieje nič zaujíma-
vé, som na hraniciach piaty deň- a nastávajú maďarské roviny. Po   troch dňoch- 
posledný proti silnému vetru- zastavujem v  Partizánskom. 
                       Celé putovanie meralo 2500km, trvalo 23dní,stálo 250€- ale hlavne STÁLO ZA TO! Spoznal som ďalší časť krásnej zeme, milých a príjemných ľudí,nadviazal nové a nezapomenuteľné priateľstvá a hlavne- vrátil sa v poriadku a bez nehody domov. 
Odkazy
foto http:       //picasaweb.google.com/106040633125387062054
trasa http:  //www.gpsies.com/mapUser.do?username=janlaik