Na Moravu cez Opavu

      Je nedeľa, pol šiestej po obede, slniečko toľko nevykuruje a ja sa náhlim na vlak v Rybanoch- ten ma s pol hodinovým meškaním vypľuje v H.Srní. Tu už nedočkavo prešľapuje Peter, ktorý mi bude robiť spoločníka.

Cestou okolo futbalového štadiónu dáme jedno na "šťastnú cestu" a ideme pohľadať noclažisko.

Prvý nocľah

      Ráno nedá kohútie kikiríkanie dlho spať- asi nebol riadne uspokojený- a tak štartujeme na cestu po šiestej. Počasie je "prajné" a kilometre naskakujú jedna radosť. Za Val.Meziříčím už čaká cykloturista-študent na dohovorené stretko v Hodslaviciach. Vymeníme skúsenosti z dovolenky- on bol v rumunskom Banáte a ja cestoval po balkánskych štátoch-  popritom si aj oddýchneme, zaželáme "šťastnú cestu" a cesta opäť ubieha popod kolesami dvojkolesových tátošov. 

      V Hradci okukneme zámok iba zvonku- je pondelok a tým pádom "upratovací deň". V podvečer sa na spanie núka malé ihrisko v Brankách, tu sídli fabrika BRANO- čo zatvára samo! Nemá žiadny prístrešok- čo sa nám ráno vypomstí v podobe päťminutového dažďa. Balíme teda mokré stany a opäť pred siedmou sme v sedle.V Krnove doplníme hotovosť v zmenárni a posielam SMS-kový návrh os. kontaktu spolužiačke- čakanie na odpoveď vyplňuje obed v staničnej reštike. Keď sa ani po hodinke neozýva, pokračujeme do Bruntálu- ciela putovania. Dám do poriadku hrob rodičov a podkúrim "večnému svetlu", zaženieme hlad a smäd a popri nádrži Slezkej Harty a Kružberka ukrajujeme kilometre spiatočnej cesty.

Stúpanie od Kružberka dá zabrať, potom však "preletíme"  následnú rovinku a klesanie a je tu Vítkov- tradičná zástavka na námestí na jedného Radlera. Ten dodáva silu ustatému telu a krídla nohám- po 127-ich km si dedinka Vražné vynúti koniec dnešného dňa- "parkujeme" na plácku u hasič. zbrojnice po večeri v miestnom hostinci. Noc je chladná, ráno zamračené, kohút zobudí psov a ich vystrájanie nedá dlhšie spať- je pol piatej, teda idem "hore". Kým sa "preberieme" a vydáme na cestu, je pol siedmej a obloha sa začína "modrieť"- bude slnečno. O tretej stojíme v Trenčianských Tepliciach- treba naposledy dodať organizmu kalórie v pevnej aj tekutej podobe, aby nohy zvládli 3km 14%-ného stúpania v páliacom slnku. Pred šiestou dáme "kapôrkovo"- 160km v nohách cítiť iba na ubolenom zadku- a tešíme sa na večernú kúpeľ.