Regeneračná jazda

Sviatok som využil na regeneráciu organizmu krátkou jazdou po okolí. V Bošanoch treba pozrieť opravený kaštieľ, ktorého záchrana prišla v hodine dvanástej- ostala z neho ruina v strede obce a teraz bude reprezentovať.

kaštieľ v Bošanoch

Pokračujem na nedaľekú osadu Sádok- tu je na kopci románsky kostolík. Pod ním parkuje sedem automobilov- hubárska sezóna je v plnom prúde. Kostolík je takisto opravený, ale bohužiaľ je otvorený iba počas omše, čo nieje teraz. Odfotím si jeho vnútrajšok iba na pútači a polnou cestou pokračujem k ďaľšej zaujímavosti- vápennej peci  a salaši na Cibajkách.

Sádok    

vnútri kostola

Vápenná pec je vzácna a zachovalá pamiatka na okolí- k nej patrila aj úzkorozchodná železnička. Táto slúžila na dopravu vápna, dreva a cukrovej repy do Bošian. Bohužiaľ- nedočká sa obnovy ako kaštieľ v Bošanoch- chátra, rozpadá sa a pomaly mizne v bujnej vegetácii, čo je obrovská škoda. Stojí popri zachovalej silničke kúsok od obce Klátová N.Ves a isto by pritiahla turistov, ktorí navštevujú blízky salaš(kúpa ovčích výrobkov). Okolo salaša je niekoľko desiatok storočných dubov, pastviny a hubársky raj.

mapa okolia

história vápenky

Slnko začína pripaľovať- je poľudne- a tak smerujem cez Turčianky domov. Necelých 40km je na obnovu síl dosť a spoznanie zaujímavostí pekný bonus.
Trasa: http://www.gpsies.com/map.do?fileId=wdzoacjccgssetat

Naplno využitý víkend

Pôvodne som chcel ísť na tri dni na Moravu, ale piatok padol a na dva dni sa neoplatilo ťahať výbavu ako na týždeň. Pretože pôvodná predpoveď hlásila zhoršenie počasia od pondelka- čo sa každým ďaľším dňom posúvalo- ostalo na "jednodňovkách".

Lednické braľo s hradom

    V sobotu som navštívil hrad Lednica. Vlakom som sa dopravil do Púchova aj s bikom a odtiaľ už ma čakala cesta "po vlastných" domov. V Lednici som bol na pravé poludne- zrúcanina sa renovuje, čistí a opravuje. Prehliadka zabrala hodinku, ďaľšiu oddych, občerstvenie a debata o minulosti aj budúcnosti hradu, foto a malé video.
Spiatočná cesta na hlavnú viedla cez Kvašov do Horoviec- odtiaľto cez Nemšovú a Skalku do Trenčína a domov. Pri teplote 35°C v tieni bolo na silnici k 50-ke, ale jazdou sa "robil" vánok, ktorý aspoň trochu osviežil- iba pri prestávke na oddych som sa ocitol v okamihu "vo vlastnej šťave".
   

Vstup do hradu Lednica

Na nedeľu som si naplánoval "oddychovku"- cez Hradište, Nitr.Rudno a zliechovský "krpál" do Čičmian, odtiaľ cez Fačkov a Nitr.Pravno domov. Ráno pred desiatou som odbočil na križovatke nie na Val.Belú, ale na Zliechov a začal nebadane stúpať. Po polhodinke sa cesta dvíha a na rad prichádza najľahší prevod a 500m viac ako 18%-ného "krpála" na vrchol, kde je odbočka na Čičmany. Oddychujem a pretože sa dvíha protivietor a do Čičmian sú to ďaľšie 3km 9%-ného stúpania- z toho je 500m otvorených- rozmýšľam o návrate....potom sa ale vzopriem a boj začína. Po polhodinke úsilia je tu vrchol, nasleduje 4km-ový padák a vchádzam do rázovitej dedinky s malovanými dreveničkami.

Čičmany-drevenice a zjazdovka

Všade kopa turistov, autobusov i automobilov- premávka ako na Václaváku- počasie turistike žičí a Čičmany z toho žijú..Hodinka odpočinku, doplnenie kalorií v podobe banánu a prohrešok  jedného oroseného- odchádzam, čaká ma náročný výstup na Fačkovské sedlo po 7km-ovom klesaní. Na križovatke prichádza prekvapenie v podobe odfrézovaného koberca takmer do poloviny stúpania. Dali sme sa na boj, treba vydržať- nastupujú ľahšie prevody, na posledný kilometer už ten najľahší a je tu parkovisko na sedle s partou motorkárov. Po chvíľi klesám k prameni Nitry- tu chcem doplniť vodu. Bohužiaľ výtoková rúra má suchoty a tak naberám trochu z malej tôňky vedľa. Potom už je to klesanie až do Prievidze. V Nedožeroch zastávka a návšteva kamaráta a po piatej som doma pod sprchou. Na tachometri aj v nohách pribudlo 225km- v nedeľu v náročných kopcoch.
Trasa so: http://www.gpsies.com/map.do?fileId=tbthulreubmldpfx
Trasa ne: http://www.gpsies.com/map.do?fileId=grcskedmrkaatrwg
video    : https://drive.google.com/folderview?id=0ByvDbm0ycu3KajlmdWtwNm1VMkU&usp=sharing
 

(ne)vydarená dovolenka 2015

Cesta rumunským Banátem
    V pondelok 13.7.2015 začína putovanie do rumunského Banátu- vynímočne vo dvojici. S Petrom sa stretávam u vlaku, ktorý nám skráti a usnadní cestu aspoň do N. Zámkov. Po dvanástej nasadáme pred rozkopanou stanicou v N.Zámkoch na biky a vyrážame smer Komárno- za celkom príjemnej teploty meníme po pár hodinách eurá za forinty a po chvíli je mesto za nami. Pred večerom stíhame dôjsť za Kisber a po pár km sa nedaľeko cesty núka strecha pre nocľah v otvorenom opustenom záhr. domčeku. Pretože komáre sú v Maďarsku ako doma, staviame stany aj pod strechou- práve pre pokojný spánok. Hygiena a večera sú dielom okamihu, konečne sme vo vodorovnej polohe a prvý deň máme za sebou.
    Ráno sme na ceste pred siedmou a začína pripalovať. Pred seba je škoda pozerať- vidno rovnú silnicu bez jedinej zákruty na kilometer dopredu, všetky dediny a stromy s tieňom sú 3-5km bokom.
Mór, Székesfehérvár,Seregélyes a Dunafôldvár sú priamo na ceste- využívame ich prítomnosťna krátky oddych a doplnenie tekutín. Most cez Dunaj, Solt a je tu opustená otvorená novostavba- ďaľšie miesto pod strechou po úmornom a horúcom dni (50°Cna slnku-36°C v tieni). Noc je teplá, ale únava a 130km robí svoje- zaspávame.

Zaujímavý kostol

    Pred siedmou už krútime pedálmi a km rýchlo naskakujú- pred poľudním je 70-ka za nami a opäť jasno a horúco. Pokiaľ ideme, robíme si vetrík, ale po zastavení sme v okamihu mokrí (aspoň Peter, mne stíha pot odvádzať Moira triko, ktoré pre osvieženie cestou namáčam pod kohútikom). Akaszto, Kiskôrôs, Soltvadkert, Kiskunhalas- to sú miesta na trase a naše zastávky. Pretože sa blíži večer, pozeráme po vhodnom mieste- čaká nás v dedinke Zsana opustená stavba. Po "utáborení" zjisťujem nepríjemnú vec- chýba peňaženka s dokladmi, ostala mi iba kópia OP. Našťastie hotovosť mám inde, tak ani neviem, odkedy nieje na mieste. Cesta po rumunskom Banáte, na ktorú sme sa po prejdení nekonečných rovin velmi tešili, nebude.
    Druhý deň teda pokračujeme cez Szeged a Makó na Tótkomlós- tu nocujeme po 111km v novostavbe a ani jednému nieje do smiechu. Cez noc sa však "dáme dokopy" a berieme to ako súsenosť pre budúcnosť- mať u seba iba dennú hotovosť a kópie dokladov, ostatné nech je uložené v bezpečí.....Dohovárame sa na ceste späť po inej trase- smer Salgótarján, Fiľakovo a pozdĺž hraníc cez Šahy do Štúrova a cez Nitru domov.

    Nasledujúca cesta ku hraniciam je za páliaceho slnka a horúčavy-na  noc končíme u cintorína  nedaľeko silnice pred Rákoczifalva. Pretože je jasno a horúco, nepredpokladáme zmenu a zaspávame s otvorenými stanmi a sušiacimi sa vecmi na kríkoch. Po druhej hodine ráno ma však prebudia hromy-blesky, rýchlo upratať do stanu, prikryť bike a zapnúť stan- sotva tak urobím, spúšťa sa lejak. U Petra je pokoj, tak to asi stihol predo mnou. Zaspávam a ráno je pokoj- Peter je už hore, spal tak tuho, že nič nestihol a v stane má jazierko. Žmýka spacák a vylieva vodu zo stanu-kým pobalíme a vyrazíme, je po siedmej.
    Solnok, Jászberény a Hatvan sme v podvečer pred Lorinci-tu končíme u miestneho cintorína, kde je tekúca voda, pekný plácik a dokonca latríny. Noc je pokojná, ale horúca- zajtra už budeme na Slovensku.
Po horúcom dni a prvých kopcoch prechádzame hranice a sme doma- to "oslavujeme" čapovanou desinkou v Šiatorskej Bukovinke. Míjame Fiľakovo s hradom, týčiacim sa nad mestom a v podvečer nás víta prístrešok u cintorína vo Fiľ. Kováčoch. V noci je búrka a lejak- sme radi, že na nás neprší.
    Pokračujeme cez  dedinské poklidné cesty do Slov. Ďarmot- tu vbehneme za hranicu a Peter utráca forinty za drobnosti. Po návrate na Slovensko sledujeme hranicu a končíme v Kosihoch n.Ipľom po dobrej pizze na miestnom futbal. stadione.

Ostrihomská bazilika

    Horúčavy pokračujú, ale tu už máme tieň a aj horu, kde je trochu chladnejšie.Cez Šahy, Ipeľ. Sokolec a Salku nás na poľudne víta Štúrovo- po krátkom oddychu a doplnení tekutín sa Peter vydáva na obhliadku Ostrihoma a jeho katedrály, ja pomaly pokračujem smerom na Dvory nad Žitavou. Stretávame sa tam v tieni miestneho bistra a sondujeme možnosť nocovania. Dostávame odkaz na miestny štadion- je iba 500m vzdialený a správca nám navrhuje noc v izbe za 10€ pre oboch- berieme. Po okúpaní a ubytovaní si dávame pizzu a pivko v miestnom bistre priam na stadióne a spokojní zaspávame- noc je horúca a teplota neklesá ani k ránu pod 25°C.
    Posledných 100km zvládame v pohode do šiestej a "smolná"dovolenka až tak nevydarená nebola. Nevideli sme čo sme si naplánovali, ale aj tak sme za 10 dní prešli 1020km. Horúcich, nezáživných, bez kopcov a zaujímavostí, ale "cyklistických" a to sa ráta!