nedeľa 11. septembra 2016

Moravský okruh

Po dlhšej dobe sa črtá ustálenejšie počasie na viac ako tri dni, čoho treba využiť k návšteve moravských susedov. Pobalenie vecí a stanovenie trasy je dielom okamihu- termín je daný vhodným počasím- od piatku do pondelka (29.8-1.9). Pre istotu volám kamarátovi, či sa zúčastní- súhlasí.
Piatkové ráno je teplé- stretávame sa v lokálke do Trenčína. Odtiaľ už zapájame do putovania naše telá a pomalu si zvykáme na naložené bicykle a monotónne "bušenie" do pedálov. Za Nemšovou už je všetko "v norme" a pravideľné tempo narušuje iba členitý terén.
Prvá zastávka na oddych je Brumov, ďaľšia tradične Horní Lideč a poľudňajšia v Bystřičke- na každej doplníme kalórie Tatrankou, misli tyčinkou či BeBe keksíkom podľa chuti a tekutiny jednou orosenou desinkou.
V Bystřičke testujeme novú trasu mimo hl.cesty, ktorá nás "vyklopí" na hlavnú až vo Val.Mezu- osvedčila sa, je mimo rušnej premávky, vedie súbežne s hl. ťahom a je tu pokoj. Cesta nám ubieha, vietor je iba mierny, teplota znesiteľná a v Jakubčovicích je v podvečer posledná "občerstvovačka". Odpočatí a posilnení trielime po rovinke- za Klokočůvkem po ľavotočivej zákrute začína nebadané stúpanie k Vítkovu. Je po šiestej a vpravo za potôčikom 50m od cesty sa núka na noc opustená žel.zastávka s prístreškom proti príp. dažďu- neváhame a ideme na obhliadku. Keď odstavíme biky, objaví sa znenazdajky pán- pýta sa, čo nás priviedlo. Po oznamu, že tu chceme stráviť noc, sa dozvedáme, že budovu vlastnia ochranári a prenajímajú ju na pobyt záujemcom- s jedným práve hovoríme, ďaľší dorazia behom večera. Nemá nič proti a aby nás nerušili- odomyká nám čakáreň, kde sa môžme(ak chceme) na noc uložiť(nemusíme stavať stany). Ukazuje nám pumpu a kadibudku- keď sa "udomácníme", pozýva na "lahváča". Ubytko prvotriedne, spokojnosť veliká- ďakujeme a "nájomnú zmluvu" pečatíme jednou Plzňou. Po chvíli je tu prvé auto- prišli kamaráti z L.Mikuláša (teda krajani) a vlakom o deviatej ďaľší traja- zvyšok dorazí vlakom o desiatej.
Potom ide vlak až o štvrtej- inak je pokoj.
Noc je teplá, nebo jasné a plné hviezd- ráno však ide para od úst(je necelých 10°C). Vstávame po piatej, nasleduje "pumpová" hygiena, raňajky, pobalenie, úklid a o siedmej odchod- obyvatelia ešte spia. Vítkov je tu "cobydup", doplňujeme potraviny a pokračujeme smer Kružberk. Na odbočke tabuľa informuje o oprave hrádze a cesty- budeme sa musieť terigať po obchádzke. Vyberáme si z mapy cestu po ľavej strane jazera, následnej priehrady Dlouhé Stráně. Cesta dává zabrať- klesá a stúpa od 8 do 14% a nemá konca. Nasledujúce 5km-ové klesanie je sťa odmena- stojíme vo Valšove. Sedem km do Bruntálu už je v pohode. Na cintoríne dám do poriadku pomník na hrobe rodičov a ideme sa okúpať a "ubytovať" k priehrade Slezká Harta za Mezinou. Na mieste je šesť stanov rybárov, kopa kúpajúcich sa a tak si vyberáme miesto u lesíka- k vode je to 50m- postavíme stany a ideme si zaplávať. K večeru ostávajú iba rybári a my- ostatní odišli. Varím polievku a po jedle sa ukladám spať.
Ráno som hore o piatej- kamarát má polnoc- idem na WC, hygiena a pomalu balím. Stan je mokrý od rosy ako po daždi- bude musieť vyschnúť večer. O pol hodiny mám vnútrajšok sbalený- Peter vylieza a uteká na WC. Ja pomaly ukladám veci do brašien, skladám mokrý stan a potom raňajkujem banán. Po dohovore sa rozhodujeme prejsť vlakom z Bruntálu do Olomouca a odtiaľ na Přerov, Vsetín a Trenčín. Vlak odchádza z Bruntálu o 7.43hod- mali bysme byť na stanici o pol v pohode, keď vyrazíme do siedmej. Plán však narušuje Peter- nevie nájsť gumicuk na pripevnenie spacáku k nosiču. Núkam mu svôj náhradný(však večer ho nájde), ale zmätkuje a tvrdohlavo vybaluje pobalené veci, tak odchádzam-však ma dohoní. Nakoniec ma dobehol po chvíli- nenašiel. Na stanici sme v predstihu, nastupujeme a už cesta do Olomouca ubieha. Pred deviatou opúšťame Olomouc. Za mestom nás prekvapuje zákaz vjazdu cyklistov na výpadovku- musíme po bočných cestách. Ešteže nás netlačí čas a počasie- prechádzame cez Přerov, v Mošteniciach sa osviežime minerálkou a pokračujeme smer Otrokovice. Bohužiaľ sme voľakde zle odbočili a ideme smerom na Holešov, Fryšták a Zlín- čo už, naspäť nepôjdeme. Zo Zlína 6km stúpame (8-10%), nasleduje padák do Bohuslavic a "odpočinková občerstvovačka" Šarovy. Pretože se blíží siedma, začíname hľadať miesto na noc. Na mape je po dvoch km rybník- to by mohlo byť ono. Cesta klesá, rybník nikde a sú tu Březolupy. Na mape je značka kempu- ozaj je tu a tak  po formalitách staváme stany na lúčke pod stromom, zatiaľ čo robíme hygienu,stany usychajú. Ideme do nedaľekého šenku niečo "zahryznúť" a dať si na záver dňa pivko. O desiatej už spokojne odfukujeme.
Ráno je teplo- teda žiadna rosa, stany suché. Do posledného dňa vyrážame pred ôsmou a v prvej dedine na križovatke skúmame ukazateľ, "hovoriaci" o odbočke na Uh.Brod. Nemuseli by sme sa motať v U.Hradišti, je to o pár km kratšie a mimo hlavnú- odbáčame vľavo a to nevieme aká "skratka"to je! Po pohodovej rovinke sa cesta za Častkovom začína kruto dvíhať- ťažké prevody sú v permanenci celých 5km, nasleduje párkilometrový zošup a aby sme nevyšli zo cviku, pred Uh.Brodom cez 3km "opakovania". Do mesta sa spúšťame opatrne po hrboch a dierach- pred námestím to vylepšuje kilometrová dlažba. V meste u Kauflandu Peter tradične musí "doplniť zásoby" a pretože viem ako mu to trvá, pokračujem smerom Mikulčin vrch- však ma dohoní: Nepríjemné nekryté a dlhé stúpanie za mestom mám za sebou- chvíľu oddychujem a už je tu. Musel riadne uháňať- stál som sotva 15min. Pred nami posledný 3km- ový nepríjemný stupák je krytý stromami, tak sa dá v pohode. Hore v reštike "pitná" prestávka a už to "odsýpa"- klesáme až k Trenčínu. Pred mestom sa zrazu zotmelo a počuť zvláštny zvuk- práve prechádzame okolo čakárne busu, keď mi to dôjde. Stíhame zastaviť a ukryť sa, keď husté obrovské kvapky bubnujú na strechu- mali sme šťastie, na nekrytom miesta by z nás boli vodníci v okamihu. Po polhodinke už iba husto a drobno prší- pod pláštenkami ideme na vlak. stanicu. Tam máme opäť šťastie- vlak odchádza o 7min. Rýchlo kúpiť lístky a dostať sa na 2.nástupisko (schody dole/hore s ťakými bicykľami), nastúpiť a vlak odchádza.
Výstup v Ostraticiach a 7km do Partizánskeho je už brnkačka- vydarený výlet je za nami!

nedeľa 10. júla 2016

Balkán 3- 2016

Pokračujem v spoznávaní zaujímavostí a obyvateľov tohto kúta- tentoraz to bude Bosna a Chorvatsko. Trasa je vybratá a veci pobalené, vyrážam na cestu v nedeľu 19.6.- pre úsporu času a síl vlakom po desiatej hodine. Cesta ubehla a po pol jednej opúšťam N.Zámky- do piatej dorazím do Zem. Olče a končím v opustenom hradlárskom domčeku za dedinou.
Ráno využívam chladu v skorých hodinách a oblačnej oblohy k presunu do maďarských rovin- po výmene peňazí cesta ubieha a ani sa nenazdám, je šesť hodín a prvá horúca noc. Nasleduje jasné ráno a slnečný deň, jazda po cyklocestách kolem záp. strany Balatonu a v podvečer som v cukrászcárde Bohônye. Prisadá si miestny a pozýva na noc k sebe do neďalekého domca- to sa neodmieta!
Po pokojnej noci a rozlúčení sú tu hranice do Chorvatska a po tretej stúpam k Lončarici, k chate známeho z predchádzajúcej cesty. Srdečné privítanie a pozvanie na noc je preňho samozrejmosťou- chata je dostavaná a má tu aj ženu.
Vodopády Jajce
Prejazd 90km-vého úseku Chorvatska, horúca noc v opustenom moteli pred hranicou Bosny a už som tam. Nezbytné formality, výmena za KM(konvertib.marky), pár dediniek, prejazd Banjou Lukou a je tu známy kaňon rieky Vrbas- proti prúdu sa dostávam do šiestej pred Jajce. Prvú noc v moteli využívam na dobitie batérií, pranie a holenie- druhý deň som ako nový. Prezretie mesta, pevnosti, vodopádov, mlynkov a Plivsko jazera zaberie pár hodin- ale nikam sa neponáhľam, mám predsa dovolenku. Končím tradične po šiestej v prístrešku neďaleko cesty- ochráni ma pred rosou a prípadným dažďom.
Pevnosť Jajce
Darí sa mi vyraziť po šiestej- než začnú horúčavy, mám 60km za sebou, čaká ma tiahle stúpanie a 5km-vé klesanie k Buško jazeru. Blížim sa k motelu u jazera a chuťové poháriky dráždi vôňa pečenej jahňaciny- nič sa nedá robiť, je čas neskorého obeda a skorej večere a tak zastavujem. Dávam si "porciu jagnjatiny s oblohou" a to nevtuším, čo to obnáša. Po chvíli to už viem- je to pol kila jahňacieho, 200gr zem. hranoliek, 200gr mieš. zelenin. šalátu plus chlieb- to všetko za 10€. Mám čo robiť pol hodiny, aby som to "spratal" a zapil pivkom. Pretože sa nevládzem ani pohnúť, pýtam sa na možnosť ubytovania- je priam oproti takisto za 10€(mám smolu, že pri ubytovaní v moteli či hoteli musím platiť za pokoj a nie za osobu- tu však je privát).
Ubytko využijem- ako vždy- na skultúrnenie sa a pranie. Večer sa idem prejsť a na chvíľu posedieť- potom šup spať!
Vod. mlynky Jajce
Od tohto okamihu sa už približujem k domovu- aj keď to ešte nejaký čas potrvá. O šiestej už smerujem okolo jazera na Livno a Bos. Grahovo. Po jednej však cestu prerušuje na dve hodinky silná a stále sa krútiacia búrka- do večera ešte spravím pár desiatok km a pretože je zamračené, nocujem opäť v stane pod strechou stavby.
Dnešný deň bude náročný- po ránu za silného protivietra kilometrové 8%-né stúpanie, nasleduje prvý priesmyk(z 500 na 980m/6km), oddychová 2%-ná  rovinka 8km a po nej nekonečné 12km-ové stúpanie na druhý priesmyk Oštrelj(z 300m na
Oštrelj 1040m n.m.
1040m), stále za neprestávajúceho protivetra.Do večera prejdem "iba" 56km a mám toho dosť.Keby nebola vôkol zaujímavá a pekná krajina a možnosť zastávok v bistre na oddych a občerstvenie, tak by veľa možností k radosti nebolo. Noc v moteli za 10€ bola zasúžená- budúca bude už v pred Plitvicami v Chorvatsku.
Po raňajkách(v cene ubytovania)- teda po siedmej- sa približujem k prechodu..Za ním sa cesta pomaly dvíha- treba prekonať pohorie Plješevica a to obnáša "pokojné" 8%-né 15km-ové stúpanie za "príjemných" 32°C v tieni(ale kde ho nájsť?). Cez tieto "prekážky" dojednávam po piatej nocľah v súkromí(Jezerce) pred Plitvicami- po okúpaní večeriam v neďalekej reštike jahňací guláš+ šopský šalát a nezbytný 12%-ný chmelový ionťák. Potom sa vraciam a po siedmej spokojne zaspávam.
Plitvické jazerá
Pobalenie a odchod je dielom okamihu- v hoteli mením bosnianské marky na kuny, parkujem bicykeľ a vydávam sa na prehliadku jazier. Prezerám si mapu areálu a schádzam iba k prvému jazeru s vodopádmi- areál je obrovský, dôkladná prehliadka je na niekoľko celodenných výletov a tak ju musím oželieť. Stanovať je v parku zakázané, kemp je obsadený a dochádzať z miesta ubytovania by bolo neúnosné- navyše pre problémy s chrbticou po úraze nevládzem chodiť bez odpočinku vo vodorovnej polohe dlhšie ako hodinu a tak po  prehliadke odchádzam.
Vodopády na Korane-Slunj
Parádny zjazd po pár km končí a pri prejazdu cez Slunj pozriem vodopády na rieke Korana v Raztoke. Večer ma víta opustený rozostavaný motel v mestečku Gvozd- tu som jediný spokojný a neplatiaci obyvateľ vo vlastnom stane. Nocľah v stane v moteli nemôže mať každý!
Predposledná noc je v stane v dedinke Mostari, posledná po kopcoch s 10-14%-nými stúpaniami je v moteli mestečka Ludbreg- zrovna tu prebieha folklórny festival- čo je zážitok, v moteli svatba(čo už zážitok nieje)- teda spanie nič moc pri neutuchajúcej hlučnej zábave. Vynahradzuje to nasledujúca noc v pokojnom moteli pred Kesthely po prechode hraníc do Maďarska- tu dospávam zameškané a ráno o šiestej odchádzam svieži ako rybička. Slovensko akoby ma priťahovalo, počasie je príhodné(nepáli slnko ani nefúka vietor)- pred siedmou sedím u oroseného domáceho moku v Zem.Olči. Posledný deň nasleduje premiestnenie do N.Zámkov a vlakom do Partizánskeho- tu sa tohtoročná cesta končí. Po 17-tich dňoch tachometer ukazuje 1576km a v peňaženka je ľahšia o 300€.

sobota 14. mája 2016

Spojení příjemného s užitečným...

Po částečně pracovním a upršeném víkendu nabídla předpověď počasí dva dny celkem solidního počasí. Ty jsem využil na cestu do Velké nad Veličkou a okolí- jednak jsem tam měl objednané nové sedlo a pak se také nabídla navštívit a zjistit "stav" blízké rodiny.
U Vrboviec
V pondělí ráno uháním za jasného nebe a celkem obstojné teploty na lokálku z Rybian do Trenčína, odkud pokračuju do Nového mesta n.Váh. a dál do Vrbovců- hraniční stanice. Využívám tak bezplatné cestování pro důchodce a šetřím čas i síly....
Před polednem vystupuji z lokáky, nasedám na kolo a konečně se dostávají ke slovu dosud zahálející nohy. Za příjemného počasí celkem tepla dorážím do Louky, kde se zastavuji v místním obchodíku na občerstvení.
Pak následuje 5km do vedlejšího Lipova a přestávka na jedno orosené v hospůdce naproti domu sestřenice. Po půlhodince tam odstrojuji kolo a věci nechávám "v úschově"- mám tu nocleh.
Zvonička v Louce
Vracím se do Velké k máminmu bratrovi zjistit stav- loni se necítil nejlíp- jsou doma a chvíli se zdržuju "na pár slov". Stav se zlepšil- zas je "ve starých kolejích", což u něj znamená kopu řečí, dobrou náladu a optimismus(čemuž se těší i jeho polovička). Na zpáteční cestě ještě zastávka u otcova bratra- je taktéž v celkem obstojné kondici přes svůj věk(přes 80) a plný optimismu.
Po návratu do Lipova se"zkulturním", něco zakousnu a s manželem sestřenice debatujeme s občasným "mrknutím" na stav hokeje a "koštovkou" tekutého ovoce. Po deváté se odebírám na lože.
Ráno mne probouzí- jako doma- nesmělý zpěv kosů- následuje hygiena, rozcvička a ještě chvilka "lenošení".
Veľká Javorina
Strání
Po šesté definitívně vstávám a jdu přehodit sdlo- aspoň vyzkouším na delší cestě, jak bude vyhovovat. V osm hodin se po snídani loučím azačínám ukrajovat první kilometry k domovu. U Blatničky vjíždím na hlavní cestu a přes "houpavou" cestu je první zastávka ve Slavkově. Ve stoupání na Honí kopec(6km/8%) se v půli vznáší nad silnicí sloup kouře a vyfrézovaná vozovka napovídá, že jde o pokládku nového koberce. Sotva sjedu pár set metrů, stojí pár aut u semaforu- začíná zde krom stoupání také jednosměrný provoz. Protože na kole bych stejně vzdálenost "na zelenou" nestihl a v protisměru
Beckov
nikoho neohrozím, pouštím se do boje proti sílícímu protivětru. Při rychlosti 6-8km/hod se pomalu sunu k místu děje a protože právě v tomto
okamžiu je volný protisměr a blíží se kolona vozidel, sesedám a "po vlastních" příkopou míjím pracovní linku strojů pokládajících nový koberec. Za zhutňujícími válci nasedám a po novém povrchu pokračuju až na vrchol. Bohužel, ani v klesání vítr nepolevuje a tak musím šlapat i z kopce až do N.Mesta n. Váhom. Přestávka v Beckově na doplnění kalorií v pevném i tekutém stavu a odpočinek od větru na pár chvil. Protože na hlavní cestu Trenčín-Bánovce přijíždím v čase hustého provozu, pokračuju přes Turnú do Trenčína na vlak do Ryban, odkud už není takový provoz. Po třetí hodině jsem doma- sedlo je OK, i když zadek si nový tvar musí "načíst" než se přizpůsobí.- přibyla další stovka km a začalo poprchávat.......

utorok 3. mája 2016

Prvomájový víkend

Predpoveď počasia na tento víkend nebola práve dobrá (sobota popoľudni zamračené nedeľa dážď) tak som sa rozhodol pozrieť, čo robia zubre v obore u Topoľčianok.
V sobotu ráno pred ôsmou som na ceste- pred Sliačami stretávam partiu cyklistov na horákoch- po chvíli odbočujú do hory smer horáreň. Vystúpam ponad Skýcov a potom cesta klesá až pred Topoľčianky k odbočke a chatu Stanovisko a obore. Tu opúšťam rušnú premávkua ponáram sa do tieňa stromov a za spevu vtáčikov cesta ubieha údolím potoka Topoľnice. Bývalé domy lesníkov sú teraz obývané chatármi. Práve u malej osady- na križovatke ku obore sa vynára z hory partija cyklistov, ktorí odbočili do hory pred Sliačami- asi poznajú cestu cez horu. Pretože práve oddychujem, predbiehajú ma a po chvíli mizia za zákrutou smerom k obore- máme stejný cieľ.
O desať minút som na mieste- je tu okrem už zmiňovaných cyklistov aj množstvo ďaľších a aj rodiny s deťmi- pekné počasie treba využiť! Stádo zubrov poliháva znudene a netečne pri ohrade, ktorá je z bezpečnostných dôvodov oddelená meter vzdialenou páskou. Novopostavená vyhliadka umožňuje pozrieť a aj odfotiť si zvieratá bez nebezpečia zranenia.Spravím pár záberov a klesám po úzkej asfaltke smerom na Lovce, Žikavu a Topoľčianky. S prekvapením zaznamenávam svieže lístie orechov, ktoré je u nás spálené mrazom- tu asi mráz nebol, čo potvrdzuje aj rašiacia réva vinohradu v Topoľčiankách.
Tu si dávam prestávku- a spolu s cyklistami cykloklubu Nová Baňa a ďaľšími dopĺňam kalórie oblátkou a bylinkovým domácim čajom. Pretože začína pofukovať a cyklisti prichádzajúci z Hrušova sú zablatení až po uši- upúšťam od zámeru pozrieť sa na Hrušov cez štále a vraciam sa po silnici. Po necelej hodinke som na Skýcove a potom už fičím dolu kopcom až na Sliače a doma zosadám o tretej po 79-tich km za pekného počasia.




Nedeľu využívam na krátke "vyjazdenie", pretože je zamračené, chladnejšie a fúka vietor. Vyberám si trasu cez Brodzany na Ondrej chatu a Hlboké do Kolačna- odtiaľ cez Uherce a Pacov do Hornej Vsi a cez Osľany domov. Za Brodzanmi vystúpam horou ku Ondrej chate a ďaľej na osadu Hlboké. Odtiaľ cez Kolačno a okolo priehrady v Uherciach po lesnej ceste na Pacov a Hornú Ves. Z Hornej Vsi klesanie k Oslanom, cez M.Uherce a Šimonovany som po 30-tich km doma......
Studnička pod chatou Ondrej

Kríž v májovej úprave

pondelok 25. apríla 2016

Čachtice a Podolie

Tento víkend mal byť- pokiaľ ide o počasie- dosť neistý, ale dážď mal byť až popoľudni a hlavne v nedeľu. Nebol som ešte v múzeu miniatúr (Podolie u Čachtíc) a tak som stanovil ciele na tento "výlet":
1/ Podolie- miniatúry hradov ap.
2/ prezkúmať cestu cez Váh na starú cestu Piešťany-Beckov
3/ navštíviť novopostavenú predajňu MTBiker v Hrádku
4/ všetko absolvovaťbez dažďa
Okrem posledného bodu (ktorý som nemohol ovplyvniť) to vyzeralo reálne. Na netu som našiel prechod cez Váh i kanál (http://www.gpsies.com/mapUser.do?username=janlaik ), stiahol si GPX track do Garmina a ráno o 6.30hod /10°C a neba "bez modrej" vyrazil. Pre úsporu času pri neistom počasí som zvolil do N.Mesta nad V. cestu vlakom. Pred desiatou už pozerám spolu s dvojicou Čechov modely slov. hradov, kaštieľov a veží.

 Je zaujímavé vidieť, ako niektoré hrady (z ktorých sa do dnešnej doby zachovalo iba pár múrov, kameňov či náznakov) vyzerali v čase svojej slávy a bežnej prevádzky. Niektoré sa opravujú a doznali  veľkej zmeny oproti stavu spred niekoľkých rokov, ako Čachtice, Beckov, Hrušov, Oponice. Iné pravdepodobne zaniknú trvalo a dozvieme sa o nich iba z literatury- napr. Čierny hrad, patriaci do systému strážnych radov. Je zarastený bujnou vegetáciou a bukovou horou- ostalo z neho iba pár  kameňov, jeden metrový múrik a náznak hradieb. Niektoré sú ceľkom zachovalé aj v dnešnej dobe- asi záleží na dobe a spôsobu zániku či kto v ňom "bačoval".
Po prehliadke potvrdzujem u personálu existenciu mosta a lávky cez Váh za H.Stredou- dostáva sa mi upozornenia, že cesta je neprehľadná a treba ju poznať(čo mi nevadí, pôjdem podľa Garmina a GPS.
Za H. Stredou prechádzam cez most a ozaj je to tak- nemať GPS, budem blúdiť. Takto pokračujem v pohode, po chvíli krúženia v podraste po úzkej pešine (od bicykľov) stojím pod schodami lávky- vynášam bicykeľ(plošina pre tlačenie na schodisku chýba- prechod po neudržiavanej drevenej lávke, zavesenej nad hladinou na lanách asi o pár rokov zmizne) a na druhej strane to isté dolu. Je škoda, že tento prechod pre peších a cyklistov nik neudržiava- najbližší je v N.Meste nad V. a v Piešťanoch, čo je 20-40km navyše- a tento asi dlho bez majiteľa neprežije.....
Popod diaľnicu a po kilometri som na hlavnej z Piešťan na Beckov a je tu Hrádok. Pár sto metrov vľavo je nová predajňa MTBiker s občerstvením, otváracou dobou aj v So a Ne do 17hod, širokým sortimentom pre cyklistov a hlavne s predajom cez internet. Prezerám široký sortiment prilieb a vďaka ochotnému personálu skúšam jednotlivé systémy výrobcov a veľkosť. Pretože budem potrebovať obnovu, najlepšie "sedí" systém UVEX a veľ. 56-60 (umožní nosiť čelenku/čiapku), má výmenné výstelky a rozumnú cenu.
Po exkurzii začína vonku kvapkať- nezdržujem sa a "upalujem" domov. Za Trenčínom začína fúkať protivietor, kvapká semtam a po vystúpaní na Radar to začína "ubehať", pred pol treťou som v Partizánskom- 108km/18,6km-ový priemer je celkom slušné.
GPS: http://www.gpsies.com/map.do;jsessionid=25C7BF4A2D18C52563E20E6220EA8420.fe3?fileId=unqtvhjvyiqsoywg


utorok 19. apríla 2016

Cez Machnáč a Homôlku

      Po niekoľkých krátkych okružných jazdách v okolí (Hlboké 17km, Jankov Vršok 43km, Kuľháň 65km, Nitr.Rudno 93km)sa konečne "umúdrilo" počasie a môžem vyraziť v letnom na prvý okruh dlhší ako 100km,
cez Machnáč do Trenč. Teplic, Omšenia, Homôlku a Nitr. Rudno domov.
Pod Machnáčom
      V nedeľu 17.4. som po ôsmej na ceste. Je jasno, 14°C a bezvetrie. Prvá tradičná zastávka na tejto trase je pri božích mukách popod Machnáčom- fitka a pár glgov bylinkového čaju s medom osvieži a dodá sily. O 30minút zosadám na pešej zóne v kúpeľoch u kostolíka- práve začína omša. Posedím na lavečke a potom prejdem k predajni s kúpeľnými oblátkami- jedna krabička domov a da kúsky na "koštovku", stále sú dobré!
Pešo obzriem nový "most slávy"- imitáciu mosta na chodníku v parku, za ním nasadám na bicykeľ a smerujem na Omšenie a Dol. Porubu.
"Zaľúbenci" a most pred budovou(vľavo)
                   Slnko pekne pripaluje, začína trochu pofukovať a ozývať sa zadok- neprehodil som sedlo a na toto nieje patričná časť tela zvyknutá. Prechádzam cez Omšenie a cesta sa začína dvíhať. V diaľke vidno braľo Vápeča, naľavo cengajú pasúce sa ovce, napravo erdžia kone- idylka venkova. Silnica nieje veľmi frekventovaná, zatiaľ som stretol tri autá, dva páry bicyklistov a otca so synom a sekerou, idúcich do hory na drevo. Hlasné výkriky "góóóó!" signalizujú, že sa blížim ku dedinskému futbalovému "štadiónu" D.Poruba. Práve prebieha zápas dedinskej ligy a umiestenie ihriska i "tribún" je netradičné.Jediné rovné miesto medzi silnicou a potokom zaberá presne šírka ihriska- diváci sledujú zápas zo silnice a krytých "tribún" vo svahu nad ňou. To však v žiadnom prípade neuberá na návštevnosti- toľko divákov pokope nevidno ani na ligovom zápase!
Štadión Dol. Poruba
Za štadionom nasleduje niekoľkokilometrová dedina a vyššie stúpanie signalizuje blízkosť odbočky na tur. chodník/skratku na Homôlku. Prvá časť ide kamenistým úvozom, nasleduje stúpanie po lúke, krátka rovinka a prudko stúpajúca lesná cesta- celkom 2,5km pešo. Zvládam to za pol hodinky a presne päť minút po dvanástej sedím u chladného Birellu a doplňujem kalórie oblátkami Mila.
Drevenná špirála
 Na vrchu Homôlka objavujem kríž- nikdy som si ho nevšimol, ale je tam dlhšie a vidno ho iba teraz- za vegetácie je skrytý za olistenými konármi stromov. Chvíľu si oddýchnem a teším sa na dlhý zjazd až na križovatku s odbočkou na Zliechov. Za prvou zákrutou je po radosti- v silnom protivetre mám čo robiť s udržaním sa na biku a po chvíli už treba aj šliapať. Tak to pokračuje- okrem pár miest- až domov. Cesta, ktorá trvá za bežných podmienok necelé dve oddychové hodinky sa pretiahla o pol hodiny- a to pri riadnej makačke...Ale som doma po 107km-och a odniesol si to iba zadok...
Homôlka a homôlka...