pondelok 25. apríla 2016

Čachtice a Podolie

Tento víkend mal byť- pokiaľ ide o počasie- dosť neistý, ale dážď mal byť až popoľudni a hlavne v nedeľu. Nebol som ešte v múzeu miniatúr (Podolie u Čachtíc) a tak som stanovil ciele na tento "výlet":
1/ Podolie- miniatúry hradov ap.
2/ prezkúmať cestu cez Váh na starú cestu Piešťany-Beckov
3/ navštíviť novopostavenú predajňu MTBiker v Hrádku
4/ všetko absolvovaťbez dažďa
Okrem posledného bodu (ktorý som nemohol ovplyvniť) to vyzeralo reálne. Na netu som našiel prechod cez Váh i kanál (http://www.gpsies.com/mapUser.do?username=janlaik ), stiahol si GPX track do Garmina a ráno o 6.30hod /10°C a neba "bez modrej" vyrazil. Pre úsporu času pri neistom počasí som zvolil do N.Mesta nad V. cestu vlakom. Pred desiatou už pozerám spolu s dvojicou Čechov modely slov. hradov, kaštieľov a veží.

 Je zaujímavé vidieť, ako niektoré hrady (z ktorých sa do dnešnej doby zachovalo iba pár múrov, kameňov či náznakov) vyzerali v čase svojej slávy a bežnej prevádzky. Niektoré sa opravujú a doznali  veľkej zmeny oproti stavu spred niekoľkých rokov, ako Čachtice, Beckov, Hrušov, Oponice. Iné pravdepodobne zaniknú trvalo a dozvieme sa o nich iba z literatury- napr. Čierny hrad, patriaci do systému strážnych radov. Je zarastený bujnou vegetáciou a bukovou horou- ostalo z neho iba pár  kameňov, jeden metrový múrik a náznak hradieb. Niektoré sú ceľkom zachovalé aj v dnešnej dobe- asi záleží na dobe a spôsobu zániku či kto v ňom "bačoval".
Po prehliadke potvrdzujem u personálu existenciu mosta a lávky cez Váh za H.Stredou- dostáva sa mi upozornenia, že cesta je neprehľadná a treba ju poznať(čo mi nevadí, pôjdem podľa Garmina a GPS.
Za H. Stredou prechádzam cez most a ozaj je to tak- nemať GPS, budem blúdiť. Takto pokračujem v pohode, po chvíli krúženia v podraste po úzkej pešine (od bicykľov) stojím pod schodami lávky- vynášam bicykeľ(plošina pre tlačenie na schodisku chýba- prechod po neudržiavanej drevenej lávke, zavesenej nad hladinou na lanách asi o pár rokov zmizne) a na druhej strane to isté dolu. Je škoda, že tento prechod pre peších a cyklistov nik neudržiava- najbližší je v N.Meste nad V. a v Piešťanoch, čo je 20-40km navyše- a tento asi dlho bez majiteľa neprežije.....
Popod diaľnicu a po kilometri som na hlavnej z Piešťan na Beckov a je tu Hrádok. Pár sto metrov vľavo je nová predajňa MTBiker s občerstvením, otváracou dobou aj v So a Ne do 17hod, širokým sortimentom pre cyklistov a hlavne s predajom cez internet. Prezerám široký sortiment prilieb a vďaka ochotnému personálu skúšam jednotlivé systémy výrobcov a veľkosť. Pretože budem potrebovať obnovu, najlepšie "sedí" systém UVEX a veľ. 56-60 (umožní nosiť čelenku/čiapku), má výmenné výstelky a rozumnú cenu.
Po exkurzii začína vonku kvapkať- nezdržujem sa a "upalujem" domov. Za Trenčínom začína fúkať protivietor, kvapká semtam a po vystúpaní na Radar to začína "ubehať", pred pol treťou som v Partizánskom- 108km/18,6km-ový priemer je celkom slušné.
GPS: http://www.gpsies.com/map.do;jsessionid=25C7BF4A2D18C52563E20E6220EA8420.fe3?fileId=unqtvhjvyiqsoywg


utorok 19. apríla 2016

Cez Machnáč a Homôlku

      Po niekoľkých krátkych okružných jazdách v okolí (Hlboké 17km, Jankov Vršok 43km, Kuľháň 65km, Nitr.Rudno 93km)sa konečne "umúdrilo" počasie a môžem vyraziť v letnom na prvý okruh dlhší ako 100km,
cez Machnáč do Trenč. Teplic, Omšenia, Homôlku a Nitr. Rudno domov.
Pod Machnáčom
      V nedeľu 17.4. som po ôsmej na ceste. Je jasno, 14°C a bezvetrie. Prvá tradičná zastávka na tejto trase je pri božích mukách popod Machnáčom- fitka a pár glgov bylinkového čaju s medom osvieži a dodá sily. O 30minút zosadám na pešej zóne v kúpeľoch u kostolíka- práve začína omša. Posedím na lavečke a potom prejdem k predajni s kúpeľnými oblátkami- jedna krabička domov a da kúsky na "koštovku", stále sú dobré!
Pešo obzriem nový "most slávy"- imitáciu mosta na chodníku v parku, za ním nasadám na bicykeľ a smerujem na Omšenie a Dol. Porubu.
"Zaľúbenci" a most pred budovou(vľavo)
                   Slnko pekne pripaluje, začína trochu pofukovať a ozývať sa zadok- neprehodil som sedlo a na toto nieje patričná časť tela zvyknutá. Prechádzam cez Omšenie a cesta sa začína dvíhať. V diaľke vidno braľo Vápeča, naľavo cengajú pasúce sa ovce, napravo erdžia kone- idylka venkova. Silnica nieje veľmi frekventovaná, zatiaľ som stretol tri autá, dva páry bicyklistov a otca so synom a sekerou, idúcich do hory na drevo. Hlasné výkriky "góóóó!" signalizujú, že sa blížim ku dedinskému futbalovému "štadiónu" D.Poruba. Práve prebieha zápas dedinskej ligy a umiestenie ihriska i "tribún" je netradičné.Jediné rovné miesto medzi silnicou a potokom zaberá presne šírka ihriska- diváci sledujú zápas zo silnice a krytých "tribún" vo svahu nad ňou. To však v žiadnom prípade neuberá na návštevnosti- toľko divákov pokope nevidno ani na ligovom zápase!
Štadión Dol. Poruba
Za štadionom nasleduje niekoľkokilometrová dedina a vyššie stúpanie signalizuje blízkosť odbočky na tur. chodník/skratku na Homôlku. Prvá časť ide kamenistým úvozom, nasleduje stúpanie po lúke, krátka rovinka a prudko stúpajúca lesná cesta- celkom 2,5km pešo. Zvládam to za pol hodinky a presne päť minút po dvanástej sedím u chladného Birellu a doplňujem kalórie oblátkami Mila.
Drevenná špirála
 Na vrchu Homôlka objavujem kríž- nikdy som si ho nevšimol, ale je tam dlhšie a vidno ho iba teraz- za vegetácie je skrytý za olistenými konármi stromov. Chvíľu si oddýchnem a teším sa na dlhý zjazd až na križovatku s odbočkou na Zliechov. Za prvou zákrutou je po radosti- v silnom protivetre mám čo robiť s udržaním sa na biku a po chvíli už treba aj šliapať. Tak to pokračuje- okrem pár miest- až domov. Cesta, ktorá trvá za bežných podmienok necelé dve oddychové hodinky sa pretiahla o pol hodiny- a to pri riadnej makačke...Ale som doma po 107km-och a odniesol si to iba zadok...
Homôlka a homôlka...